//
Domov

Latest Post

Bezpečná pastvina. Existuje vôbec?

Bezpečná pastvina. Existuje vôbec?

Krásne zelené pastviny boli donedávna snom každého majiteľ koňa. Dnes sa táto predstava stáva skôr nočnou morou. Čoraz viac koní trpí obezitou a s tým spojenými  metabolickými problémami. Je to dané nielen zmenou životného štýlu koní, ktoré sú čoraz viac spoločenskými zvieratami chovanými pre radosť  a nie ťažko pracujúcimi zvieratami, akými boli v minulosti. Problém robí aj zmena klímy, dlhotrvajúce … Čítať ďalej

Advertisement

  • Áno či nie?  Módny výstrelok alebo budúcnosť chovu koní?                                    Kone už nie sú pracovná sila  Na prvý pohľad sa zdá, že doba koní sa definitívne skončila. Aspoň v Európe. Dnes už skutočne konskú silu k prežitiu nepotrebujeme. Len pod kapotami našich áut máme stovky koní, polia obrábajú traktory, na prepravu nám slúži obrovské množstvo dopravných prostriedkov. Ešte pred polstoročím sa zdalo, že hlavným  zmyslom chovu koní sa stane šport.  Aj to sa však radikálne mení. V súčasnosti sú kone v prvom rade spoločenské zvieratá. Pre mnohých ľudí, ktorí s konským biznisom a športom nemajú nič spoločné, sa stali kone voľnočasovou aktivitou a hobby.  Ľudia dnes neoceňujú funkčnosť koní, ich výkonnosť, ale ich osobnosť, individualitu, magickú jedinečnosť a liečivé schopnosti. V prvom rade teda to, že kone sú kone a je nám v ich prítomnosti dobre.  Preto napríklad miznú aj konské záprahy v európskych mestách, a to napriek odporu „tradicionalistov“, pre ktorých drožka poháňaná elektromotorom namiesto vyhasnutých otupených koní,  je tvrdým úderom ich nostalgickým spomienkam na staré dobré časy.  Kto pozná aspoň základy fyziológie a etológie koní, musí zreteľne vidieť, že kone využívané ako turistická atrakcia vo veľkomestách nemajú dobrý život. Napokon, často sa stačí pozrieť na stav ich kopýt. V minulosti držali ľudia ťažko pracujúce a športové kone v stajniach. Bolo to praktické, no z hľadiska koní neetické a z dlhodobej perspektívy poškodzujúce.  V lepších prípadoch kone  aspoň na niekoľko mesiacov vypustili, keď ich nepotrebovali,. Kone si aspoň na nejaký čas oddýchli a zrehabilitovali sa. To ale prestalo platiť v prípade drahých športových koní, ktoré sú niekedy odsúdené na roky izolácie v klietkach (pre naše lepšie svedomie nazývané boxy).  Väčšina hobby koní, či koní-spoločníkov dnes žije  našťastie iný spôsob života. Súvisí to s tým, že máme o koňoch neporovnateľne viac informácií, vieme veľa  o ich wellfare, zdraví, psychológii, myslení. Niektoré kone nie sú vôbec jazdené a nie je zriedkavosťou mať koňa výhradne ako spoločenské zviera, podobne ako psa alebo mačku, len tak, pre radosť. Rozvoj veterinárnej medicíny predĺžil život našich koní,  máme dobré znalosti o ich prirodzenom správaní, takže ich vieme podstatne lepšie trénovať a komunikovať s nimi. Vieme si aj oveľa viac všímať, čo im spôsobuje stres a bolesť. Nové problémy  a výzvy na obzore Žiaľ, v porovnaní s narastajúcimi vedomosťami o potrebách koní či etickom tréningu, spôsob „ustajnenia koní“ sa mení oveľa pomalšie. Najrozšírenejšie je ustajnenie v boxoch  s dennými výbehmi (či už trávnatými alebo bez trávy), prípadne pastvinové ustajnenie. Jedno aj druhé vedie k mnohým novým problémom akými sú obezita, schvátenie, metabolické ochorenia, nerozpoznaný stres a ďalšie. Z tohto dôvodu postupne rastie záujem o alternatívne spôsoby managementu koní, ktoré napĺňajú behaviorálne a fyziologické potreby tohto živočíšneho druhu. Základom spokojného života KAŽDÉHO koňa je princíp tzv.  troch F: Friends. Forage. Freedom. Priatelia, prístup k objemovému krmivu  a sloboda.  Ľudia si však začali všímať nielen potreby svojich koní, ale aj potreby krajiny, ktorá ich obklopuje. Pri „klasických“ typoch ustajnenia je životné prostredie takmer úplne mimo pozornosti. Vydupané výbehy, vypasené zdupané mŕtve pastviny, v zimných mesiacoh bahno, v luxusných areáloch zasa vybetónované plochy a chodníky, komfort pre ľudí, ale katastrofa pre krajinu. To všetko okolo koní vidíme dnes a denne. Majitelia a chovatelia koní tým nevysielajú najlepší signál k nekoniarskej verejnosti. Situácia sa našťastie pomaly, ale isto, mení k lepšiemu. Vznikajú nové, alternatívne systémy chovu koní ako je napríklad Equicentral (základný spevnený výbeh s prístreškami odkiaľ vedie cesta na pastviny, ktoré sa striedajú podľa stavu porastu), v niektorých krajinách vresoviská (moorland), lesné záhrady (woodland), vypustenie koní do krajiny, ak vlastníme naozaj veľký kus „divočiny“ (rewilding), či čoraz populárnejšie treky (paddock paradise, track system). Alebo aj rôzne kombinácie týchto systémov. Pre kombináciu Equicentralu a trekov som sa rozhodla  aj ja, keď som pripravovala nový domov pre moje tri kone a dva somáriky.  Do úvahy som brala výhody a nevýhody jednotlivých typov alternatívnych spôsobov chovu koní. Poďme sa najskôr pozrieť, ako je to s naplnením základných potrieb pri jednotlivých systémoch a prečo som si zvolila kombináciu systému trekov s Equicentralom                                                             Friends Vo všetkých typoch alternatívneho spôsobu chovu majú kone žiť  spoločne v stáde. To samozrejme vytvára problém, ako naplniť individuálne potreby jednotlivých členov stáda, najmä ak sú v stáde kone s metabolickými problémami a so sklonom k laminitíde. Teda presne môj prípad, v päťčlenom stáde mám tri obézne zvieratá (dva somáre a welsh pony kobylku Arianwen po dvojnásobnom schvátení s ESM), zdravého mladíka (Wilka) a starú ťažko živiteľnú kobylku (Saly). Ideál by bol mať kone s rovnakými výživovými nárokmi, čo je pre väčšinu ľudí nesplniteľný sen. Problém som vyriešila tak, že popri treku sú pastviny, kde sa pasú tie zvieratá, ktoré môžu. Pre Arianku a somáriky to znamená byť s koňmi, ale nepásť sa.  Ďalším problémom, ktorý je typický najmä pre paddock paradise býva stres, a to vtedy, ak sú treky úzke a počet koní na nich neprimerane vysoký. V zásade platí „zlaté pravidlo“ jeden meter na koňa + jeden meter rezerva. Budovanie paddock paradise naozaj neznamená vytýčiť cestičky a vypustiť na ne stádo. Vystresované kone sa údajne viac pohybujú po trekoch, ale ďakujem, za túto cenu si neprosím.  Forage Tu nastáva pomerne zložitá situácia. Cieľom je zaistiť koňom krmivo, ktoré najviac zodpovedá ich prirodzenému prostrediu: nízkokalorické trávy, namáčané seno alebo seno, ktoré je nízko v cukroch a škroboch. Ideálne je, najmä v režime paddock paradise, aby kone potravu nezískavali ľahko: odporúča sa používať slowfeedery (napríklad siete na seno s malými okami, hayballs a podobné vychytávky), poroznášanie sena po celom treku,  kde-tu dáme  aj voľné malé kôpky, ukryté napríklad v kríkoch, ak taká možnosť existuje.  Dobré by bolo dať rôzne typy sena, z pestrého množstva tráv vhodných pre kone, ale to sme zasa pri tých limitoch.  Dobré je vytvoriť koňom bylinkové bary a z času načas im tam vhodiť prekvapenie. Kone sú však nielen „grazers“ teda spásači tráv, ale aj browsers, zvieratá, ktoré sa živia okusovaním kríkov, kôry stromov, listov a ihličia. Je dobré pridávať im do ich životného priestoru stromy alebo konáre zo stromov (miestne zberné miesto pre biologický odpad je pre mňa občas eldorádo, ale aj každý čerstvo odlomený konár, ktorý nájdem a je bezpečný pre kone, je mojou okamžitou korisťou), kríky, stromčeky, rôzne bobuľovité plody.  Je to aktivita, ktorá kone zamestná, zníži množstvo skonzumovaného sena, minimalizuje nebezpečenstvo laminitídy, koliky, žaludočných vredov atď. „Forage“ teda neznamená postaviť koňom do výbehu balík sena a nechať zvieratá celé dni stáť pri balíku a žrať. Nekontrolovaný prístup k senu u koní/pony/oslov s metabolickými problémami vedie k rapídnemu priberaniu a často aj k schváteniu. Je to kruté, ale poníky vedia zožrať za deň seno v množstve 5% svojej hmotnosti (ideál je 2%, pri chudnutí 1,5%). A čo je najhoršie, ani siete s malými okami ich nepribrzdia.  Freedom Sloboda, ktorú by mal mať každý kôň, je možnosť vybrať si ako a kde budú tráviť čas a čím sa bude zamestnávať. Vrátane tréningu. Je na schopnostiach majiteľa koňa, aby sa zviera na tréning tešilo a jasným signálom nám dalo najavo, že je pripravené pracovať. Každopádne aj tradičný štvorcový „výbeh“ obmedzuje slobodu a voľnosť zvierat, kôň sa potrebuje voľne pohybovať tam, kam chce a byť napríklad sám, ak práve chce byť sám. Ako už bolo povedané, systém trekov (paddock paradise) môže niektorým koňom spôsobovať stres, pre iné to môže byť ideál.  Práve preto je dobré vytvoriť kombináciu. Pri stabilnom stáde býva často problém zaradiť nového jedinca. V takom prípade je potrebné popri treku  vytvoriť aspoň dočasne susedný priestor, aby mohlo dochádzať k interakciám, ideálne aj dotykom a oňuchávaniu, čo je opäť pomerne veľká výzva. Začleňovanie nového koňa na rozľahlom pasienku by bolo podstatne jednoduchšie. Tejto výzve som zatiaľ nečelila, takže neviem posúdiť.                                                             Moja voľba Veľa ľudí siahlo po alternatíve kvôli zdravotným problémom koní, tak to bolo aj v mojom prípade, v decembri roku 2021 sa Arianwen schvátila a naplno sa jej rozbehla inzulínová rezistencia. Všetky moje kone boli posledné roky v Koniarni v Častej v systéme Equicentral, mali základný výbeh s prístreškami a prístup na kvalitný pasienok, kde trávili 2-3 hodiny denne. Napriek tomu, že som prístup na pasienok limitovala, že boli kone nonstop vonku za každého počasia a bez dekovania, všetky moje zvieratá  (s výnimkou Salty) postune stlstli. Nepodarilo sa im schudnúť ani v zime, čo je pre kone mimoriadne dôležitá metabolická rozcvička. Equicentral mi teda u tučniakov nefungoval, trávy sa vždy vedeli nažrať viac ako bolo treba a základný výbeh bol primalý na nejaký skutočný pohyb. Rozhodla som sa Equicentral skombinovať s trekmi, aby sa zvýšil objem pohybu. Do nového domova na Račom dvore sme sa presťahovali 9. apríla 2021, hodnotím teda 9 mesiacov nášho nového managementu.                                                 Nevýhody Ťažkosťou zrejme bude začleňovanie nového koňa, ak by som sa rozhodla nejakého prijať (určite poníka ako spoločníka do diéty k Arianwen). Nevýhodou sú vysoké náklady na vybudovanie kvalitných trekov. Ja som začínala na „lucerkovom poli“, kde nebolo nič iba neduživá lucerka a burina. Spevnila som iba niektoré úseky treku, ktoré som považovala za kritické a na ktoré mi vystačili financie. Zima nás riadne preverila a niektoré časti sú za trvalých dažďov (a následných mrazoch) ťažko schodné. Zatiaľ to síce predstavovalo iba niekoľko dní, ale priorita do najbližších rokov je jasná. Iné nevýhody som zatiaľ nenašla. Azda ešte vyššie náklady na kvalitné oplotenie, pretože útek na pasienok môže byť pre koňa typu  Arianwen konečná. Prácnosť, zbieranie trusu po celom treku, plnenie sietí, zabezpečovanie enrichmentu je veľmi časovo a fyzicky náročné Výhody Výhoda číslo 1: všetky zvieratá výrazne SCHUDLI. Premena, ktorou prešli, je do očí bijúca. Pre zaujímavosť pridávam graf o výsledku prieskumu medzi majiteľmi koní v UK pri jednotlivých typoch alternatívnych režimov. Trekový systém jednoznačne vyhráva pri managemente nadváhy Zdroj: Furtado, T; King, M; Pinchbeck, G (2021) The Use of Alternative Grazing Systems in the UK. Report developed in collaboration with Equine Obesity Working Group, UK A konkrétne výsledky, v tomto prípade Wilko (december 2021 v Častej, máj 2022 v novom domove a na poslednej fotke október 2022) A Ariška (december 2021v Častej  a máj 2022 v novom domove) Odstránenie separačnej úzkosti. Kone svoj priestor milujú, čo sa prejavuje napríklad v tom, že sa stali sebavedomejšie a menej  závislé na stáde. Bežne vidím, že jeden kôň si odíde do základného výbehu pod prístrešky, ďalší je 300 metrov na najvzdialenejšom mieste treku  a iný leží v pieskovisku niekde uprostred. V Častej by bolo niečo také pre mňa úplne scifi. Dôležité je aj to, že vidia do krajiny a cítia sa bezpečne, čo som im v areáli Poľnohospodárskehio družstva nevedela zabezpečiť. Kombinácia Equicentral a treku sa ukázala ako dokonalá. Kone majú v základnom, kvalitne spevnenom výbehu štyri prístrešky, takže sú za každého počasia chránené. Počas zničujúcich letných horúčav trávili celé dni v tieni pod prístreškami, v noci chodili po treku. V zime tento systém úplne obrátili, večer sa vždy sťahujú do „záklaďáku“, na treku sa necítia dobre. Základný výbeh milujú, tam ich kŕmim, tam sa deje väčšina príjemných vecí,  priestor som vymyslela tak, aby bol každý kôň oddeliteľný, vrátane ošetrovne a separačného priestoru v prípade zranenia alebo choroby. Manipulácia a oddeľovanie prebiehajú úplne bez problémov. Kombinácia treku a Equicentralu mi umožňuje zvládnuť management koní s rôznymi nutričnými požiadavkami. Salinka, obmedzene aj Wilko, sa môžu pásť,  Ariška a oslíky majú náhradný program na treku.  Kone chodia po treku radi, občas si dajú aj dostihový okruh v plnom cvale, majú dosť priestoru. Vytváranie „trekov“ je pre kone prirodzené, zažila som to v Častej, kde sme mali jedno obdobie k dispozícii 6 ha pastvín, kone si najskôr vyšliapali treky, po ktorých sa bezpečne pohybovali a v prípade, ak sa rozhodli ísť behom domov, bežali vždy po týchto cestičkách.  Za jednu z najväčších výhod a vôbec najväčší prínos celého tohto projektu považujem  pozitívny vplyv na životné prostredie. Aj keď raz nebudem ja a moje kone, zostane po nás (dúfam) kus krásnej krajiny. Kone sú tu iba súčasť zložitého ekosystému, nie zvieratá, ktorým umožním podieľať sa na devastácii krajiny, pôdnej erózii, ničení pestrej flóry.  Hneď prvý rok sa priestor, ktorý bol doslova pustým poľom,  stal domovom mnohých zvierat: zajacov, ktoré síce nie sú vítané vzhľadom na zasadené mladé stromčeky a kríky,  ale do krajiny patria, užoviek, ropúch, vtáčikov, množstva chrobáčikov, dážďoviek. Ešte aj štyri mačky si sem našli cestu a už chytajú vo veľkom myši, aby ukázali, že  aj ony sem patria. Pôdu vytrvalo mulčujeme starým senom a po desiatich mesiacoch je viditeľne zdravšia, kyprejšia. Na niektorých úsekok už pripomína lúku a nie pole J Iba na zdravej pôde totiž môže rásť zdravá pastvina. A zdravá pastvina rovná sa zdravý kôň. Súčasťou zlepšovania ekosystému bude aj tzv. „foggage“, seno na stojato. Lúka, ktorú som nechala osiať zmesou pre citlivé kone, zostane na zimu nepokosená. Kone na ňu budú chodiť za priaznivých podmienok. Takáto nepokosená lúka je dôležitým útočiskom pre voľne žijúce zvieratá V areáli sme vysadili vyše tristo stromov, stromčekov a kríkov. Zásadne len také, ktoré do miestnej krajiny patria. Najväčšou výzvou bola ich ochrana pred zajacmi J Bobuľoviny vysadené popri trekoch budú živiť vtáčiky, kone, ľudí a kdejaké iné stvorenia, ktoré k nám nájdu cestu.  Stromy budú poskytovať ochranu pred slnkom a z náveternej strany pred vetrom. Bylinkové záhradky budú slúžiť nám, včielkam aj koňom. Ďalšie výzvy            Plány sú veľké, čas a finančné prostriedky obmedzené. Ale krok za krokom, verím, že sa nám podarí vytvoriť oázu – krásnu aj užitočnú – kde sa budú cítiť dobre ľudia aj zvieratá.  Okrem starostlivosti o všetko zasadené je pred nami dobudovanie trekov, vytvorenie malej jazdiarničky, obohatenie priestorov (tzv. enrichmenty). Kone majú pieskovisko, rôzne typy povrchov, mäkké gumené ležoviská, škrabadlá rôznych typov, bylinkový bar, ale plánov na vylepšenie je ešte mnohooooooo. Prečo sú enrichmenty v priestoroch pre kone dôležité a ako nám pomáhajú pri výcviku koní, tak o tom zasa inokedy. Základný plánik  areálu K ďalšiemu štúdiu: Furtado, T; King, M; Pinchbeck, G (2021) The Use of Alternative Grazing Systems in the UK. Report developed in collaboration with Equine Obesity Working Group, UK Jebáčková-Lažanská, Iveta: Venkovní ustájení v souladu s přírodou. Jihlava 2020 Myers, Jane. Healthy Land, Healthy Pasture, Healthy Horses: The Equicentral System Series Book 2. 2016 Jackson, J. (2007). Paddock Paradise: A Guide to Natural Horse Boarding. Star Ridge Publishing. https://www.thelaminitissite.org/emsid-faq/track-systems K ďalšiemu štúdiu:  A najnovšie Amy Dell: Horse Track Systems: A „How To“ Guide to a Heathier Horse in Body and Mind, 2022 Paddock paradise. Áno či nie?