//
čítate...
Články a úvahy

Prečo je strelka srdcom kopyta a prečo sa za každých okolností musí dotýkať zeme?

 

S trochou básnickej licencie možno povedať, že  kopytná strelka (po anglicky frog) je niečo ako malý zázrak.  Malý zázrak s mnohými veľkými úlohami. Poskytuje kopytu trakciu, pomáha konským nohám „čítať“ povrch, po ktorom sa pohybujú, poskytuje odpruženie a je výkonnou pumpou krvného obehu, stlačenie a uvoľnenie strelky pri každom kroku pumpuje krv v kopytách, čo ovplyvňuje krvný obeh v celom tele, preto sa strelky na kopytách niekedy označujú ako malé srdcia. Vo vlhkých podmienkach s veľkým množstvom vlahy  bude strelka široká, plná a na pocit ako guma. Na hrubom povrchu a v suchom prostredí, bude strelka užšia, suchšia, pevnejšia a viac klenutá, lebo sa adaptovala na prostredie

Strelka

Vľavo typická strelka vo vlhkom prostredí, vpravo v suchom a tvrdom. Obe sú zdravé

Pomerne málo je známy fakt, že strelka disponuje apokrinnými potnými žľazami podobnými tým, ktoré máme my pod pazuchami. Ich výlučky majú svoj pach, ktorý je ale iný ako pri hnilobe streliek, kedy ide o infekciu. Každopádne, hoci si budete pripadať trochu výstredne, keď budete privoniavať ku kopytám svojho koňa, je dobré poznať charakteristický pach jeho streliek a odlíšiť ho od iných častí kopýt, čo  môže byť raz veľmi nápomocné, keď sa na kopytách začne niečo kaziť 🙂

O tom, aká je strelka pre kopyto potrebná, vie každý, kto má aspoň základné vedomosti o anatómii kopyta. Na to, aby mohla plniť svoju úlohu, musí ale byť nevyhnutne v kontakte so zemou. NEVYHNUTNE.  Emeritný profesor Robert Bowker, VMD, PhD, bývalý riaditeľ Equine Foot Laboratory na College of Veterinary Medicine na Michiganskej štátnej univerzite (Michigan State University) robil rozsiahle výskumy, ktorými dokázal že strelka hrá významnú úlohu pri vývine a ochrane vnútorných štruktúr kopýt, ale len vtedy, ak sa dotýka zeme:

„Je kriticky dôležité, aby sa dotýkala strelka zeme, nielen, že to stimuluje rozvoj štruktúr vo vnútri kopyta, ktoré sú stvorené tak, aby podporovali a chránili kosti, ale aj preto, lebo samotná strelka rozkladá časť energie pri dopade vďaka svojej väzivovo-chrupavkovitej vnútornej hmote, ktorou disponuje, ak jej je dopriate vyvíjať sa normálne. Táto väzivovo-chrupavkovitá hmota obsahuje veľa proteoglykánov, čo sú zlúčeniny, ktoré viažu vodu – a práve táto tekutina rozkladá energiu nárazu. Predstaviť si to treba ako gelové podložky“.

Kontakt strelky s podkladom je kľúčový aj z iného dôvodu: vďaka silnej inervácii strelky  je to hlavný nástroj k tomu, aby kôň cítil a vnímal povrch, po ktorom sa pohybuje. Tento proces sa volá propriocepcia a napomáha koňom správne sa pohybovať v závislosti od zmien terénu. Tlak na strelku je prenášaný na špeciálne nervy zvané proprioceptory, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v pätkovom a strelkovom vankúši (po anglicky digital cushion). Cez tieto proprioceptory kôň vie absolútne presne, kedy je povrch tvrdší a kedy mäkší, kedy stúpi na kameň, kedy sa začne povrch zvažovať dole alebo hore. Silná propriocepcia a schopnosť odpovedať na tieto signály pomáha predchádzať úrazom a robí koňa „istého v nohách“.

Digital cushion

Prekrvený a dobre inervovaný pätkový strelkový vankúš chrániaci vnútorné štruktúry kopyta sa môže vyvinúť na takýto krásny zdravý iba ak má strelka kontakt so zemou

Tlak na strelku je podľa dr. Bowkera kľúčový aj preto, lebo strelka tak pôsobí ako hydraulická pumpa: Doktor Bowker tento jav nazva hemodynamický tok (hemodynamic flow), každé stlačenie strelky pri došliapnutí naplní ohrozené časti  kopyta krvou a tým ho chráni pred nárazmi.

K žiadnej z týchto fascinujúcich vecí však nedochádza, ak je strelka dvihnutá nad zem. Či už to je kvôli podkovám alebo nesprávnemu trimu (dlhé steny, trimovaná strelka). V takej situácii potom dochádza k tzv. periférnemu našľapovaniu (peripheral loading), typickému najmä pre podkuté kone. Periférne našľapovanie je hlavným faktorom spôsobujúcim problémy s kopytami, vrátane bolesti v pätkách.

Strelka kontakt so zemou

Strelka nikdy nesmie vyzerať ako na obrázku A. Ani na bosom kopyte, ani na podkutom

Peripheral loading – bežný, ale nerozpoznaný problém

Ak je kopytná stena príliš dlhá (je jedno, či kvôli podkovám alebo zanedbanému či zlému trimu) a  strelka, rozperky a chodidlo sa nedotýkajú zeme, dostáva sa kopytná stena do neprirodzenej pozície tým, že je nútená niesť väčšinu váhy koňa. Nielenže to stenu dostáva do extrémneho stresu, ale vystavuje aj laminárne spojenia, škáru korunky a steny neprirodzeným silám, na ktoré nie sú stavané, čo poškodzuje krvné cievy  a bráni rastu zdravého kopyta.

Odstránením periférneho tlaku sa zvyčajne problém vyrieši a kopytná stena môže narásť silnejšia a pevnejšia. Najlepšie výsledky je možné dosiahnuť ak necháme kone naboso, dobrý trim odstráni periférny tlak a zlepší cirkuláciu krvi v kopyte.

Periférne našľapovanie je vážny a bohužial extrémne bežný problém, ktorý spôsobuje časom signifikantné poškodenie kopyta. Každý majiteľ koňa by mal kontrolovať prácu kováča/kopytára a túto situáciu nedovoliť. Dá sa to jednoduchým pohľadom na kopyto od spodu  alebo posúdením otlačku kopyta.

strelka

Neprirodzenú a nezdravú periférnu záťaž kopyta ľahko odhalí otlačok kopyta v pôde

Bosé kopyto nepotrebuje veľmi veľkú strelku na to, aby sa dotýkala zeme, ale inak je to s podkutým koňom, obzvášť, ak sa pohybuje po tvrdom teréne. Bohužiaľ, stále jestvujú kováči a majitelia koní, ktorí si tento problém neuvedomujú a nevedia, že kontakt strelky so zemou je absolútnou podmienkou zdravého kopyta. Fyziologicky korektný trim sa dá spraviť aj pre podkuté kone, v zahraničí už to vedia, v našich končinách ale vládne tragická zaostalosť prinášajúca koňom bolesť a utrpenie. Kontakt strelky so zemou pritom nie je izolovaná časť problému, celý trim – aj pre podkutého koňa – musí byť fyziologicky správny. Zúženie pätiek či dorzopalmárna nerovnováha neumožní vytvorenie robustnej silnej strelky.

Kľúčové však je, aby kováči PRESTALI TRIMOVAŤ ZDRAVÚ  STRELKU. Ak je to nutné, treba odstrániť minimálne časti strelky prerastajúce strelkové ryhy, aby boli otvorené, ale inak sa strelky vôbec netreba dotýkať. Trimuje sa sama, nepotrebné časti sa jednoducho odlúpnu. Pri podkutých koňoch je dôležité, aby strelka riadne presahovala kopytné steny (hoci to pred pripevnením podkovy vyzerá zvláštne), lebo po pridaní podkovy sa dĺžka kopytnej steny zväčší. Okrem toho aj na podkutom kopyte treba udržiavať krátke špice, preklop a dorzopalmárnu rovnováhu.

Podkuté kopyto nikdy nebude také zdravé ako bosé kopyto. To tvrdí aj slávny kováč Gene Ovnicek. Problémy kopýt sa zvyčajne začínajú v hube koňa: teda nesprávnou  stravou a pokračujú cez nesprávne úpravy kopýt, metabolické zmeny, obezitu atď. Kiež by sa majitelia koní zbavili scestnej predstavy, že podkutie koňa vyrieši ich problémy.  Navyše, stále dokonalejšie ochrany kopýt v 21. storočí od topánok cez rehabilitačné ochranné pomôcky, podložky, či kasty posielajú, chvalabohu,  železné podkovy navždy do minulosti. Na Slovensku si na to ešte nejaké obdobie budeme musieť počkať

 

Dodatok: Ťažné kone

Ťažné kone (chladnokrvníky) majú povesť koní s plochými kopytami, ich kopytá vraj vyzerajú ako roztiahnuté taniere, náchylné na praskliny, sukne, štiepenie a nie sú vhodné pre fungovanie “naboso”. Žiaľ, problém nie je v kopytách ťažných koní, ale  v starostlivosti, ktorej sa im od ľudí dostáva. V skutočnosti majú od prírody kopytá s pevnými kopytnými stenami, robustnou strelkou aj strelkovým vankúšom, hrubým chodidlom a mnohými ďalšími pozitívami, ako ukazuje toto kopyto s dobrou starostlivosťou.

ťažný kôň

Zdravé, dobre trimované kopyto ťažného koňa

Hlavný dôvod, prečo to tak u väčšiny ťažných koní nie je, je NEDOSTATOČNÁ STAROSTLIVOSŤ. Kopytári sa do starostlivosti o takéto kone nehrnú vzhľadom na množstvo práce s veľkými kopytami a ak navyše ide o koňa, ktorý nie je poriadne naučený držať nohy, je problém ešte výraznejší. Problémom sú najmä veľké časové intervaly medzi jednotlivými úpravami, ťažné kone totiž potrebujú kopytá upravovať oveľa častejšie ako ľahké kone, pretože ich váha vedie k rýchlejšej tvorbe sukní a lámaniu. Samozrejme tieto kone s náchylné k niektorým patológiám, predovšetkým ku kostnateniu  chrupaviek, najmä ak sú nútené k pohybu na kruhu alebo do cvalu, na ktorý nie sú uspôsobení. Zdrojom ich problémov s kopytami ale najčastejšie býva ochorenie z nedostatku trimu 🙂

Informácie a niektoré obrázky sú prevzaté z knihy Susan Kauffmann – Christina Cline with a Foreword by Gene Ovnicek: Essential Hoof Book.

The Complete modern Guide to Horse Feet. Anatomy, Care and Health, Disease, Diagnosis and Treatment. Trafalcar Square 2017

Daniela Dvořáková

Komentáre

Momentálne neexistujú žiadne komentáre.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: